Ve středisku je 5 pravidelně upravovaných lyžařských sjezdovek ( 1350 m, 1300 m, 1400 m, 300 m a 150 m) položených v nadmořské výšce 660 - 948 m n.m.. Celková délka středně těžkých a lehkých sjezdovek je 6000m. Sředisko tento rok spouští do provozu zasněžování svahu. Přímo u vleku se nachází nově postavený bufet s možností posezení a s výhledem na lyžařské svahy. K dispozici je též půjčovna lyží, snowboardů a ski servis. Pro začátečníky slouží lyžařská škola a školka. Turisticko rekreační běžecká trať prochází po hřebeni okolních kopců (Čerenka 948 mnm), kam lyžaře vyveze vlek a napojuje se na hlavní hřeben Javorníků.

Na webové stránce SKI Makov se můžete podívat na on-line záběry z webové kamery.

Známe Lyžiarske stredisko Bumbálka leží na hraniciach s Českou republikou, v blízkosti Horského hotela Bumbálka.

Vleky:
2 vleky o dĺžke 350 a 250 m
1 vlek pre začiatočníkov
Bežkárske trasy- 12 vyznačených lyžiarskych bežeckých trás od 2 do 30 km.

Milujete lyžovačku, skvelú zábavu za super ceny? Navštívte novootvorené stredisko ZONA SNOW v lokalite Makov Kasárne, bezprostredne pod vrchom Veľkého Javorníka ( 1071m.n.m.) Ponúkame pobyt v krásnej prírode a príjemných zariadeniach spojený so športovým vyžitím. Vysokopoložená, zasnežovaná a upravovaná zjazdovka s lyžiarským vlekom, nádherná panoráma okolitých vrchov, znaèené bežecké trasy, horská turistika a kvalitné služby zaruèujúce ideálnu zimnú dovolenku. Všetci ste srdeène vítaní. Viac info na 00421 41 4364154

V blízkosti známé Turzovky nalezneme jednu z mála slovenských rozhleden. Na vrcholu Kamenité (834 m) v bočním hřebeni Javorníků se nachází nevysoká stavba s kamennou Rozhledna Kamenité podezdívkou a dřevěným zastřešeným ochozem.

Město Turzovka se nachází v údolí řeky Kysuca mezi pohořími Javorníky a Turzovská vrchovina asi 12 km od českých hranic a zhruba 14 km od města Čadce a 25 km severně od města Žilina .

1. června 1958 se měla na hoře Živčaková zjevit Panna Maria Matúšu Lašutovi a pak dalším lidem.

Túry krajinou kolem Turzovky patří k nezapomenutelným zážitkům.

Okolie Turzovky prešlo i do histórie hľadania ropy. Nepochybným impulzom boli objavy v polovici 19. storočia v Poľsku. Koncom storočia, zrejme aj s prihliadnutím na existujúce povrchové výrony ropy v Korni, boli vykopané 3 prieskumné šachtice (hlboké 5, 8, 10 metrov). Už v rokoch 1898 - 1902 nastúpili vrtné aktivity firmy L. Holzmann - M. Bondy a spoločnosti „Ungarische Naphtaerzeugung Montangesellschaft". Po roku 1920 to bola opäť firma L. Holzman - M. Bondy, ktorá však po požiari v máji 1921 svoje terény predala štátu. Po roku 1940 tu svoje aktivity uplatňovala nemecká firma DEA. Podľa publikovaných údajov bolo do roku 1921 vyťažených 70 q ropy (cca 16 vagónov), po roku 1927 160 ton. Nálezy mali charakter ľahkej parafinickej ropy, väčšinou puklinového charakteru. Vo vrtoch bola ropa zastihnutá v hĺbkach 189 - 246 m v belovežských a zlínskych vrstvách račianskej jednotky magurského flyša.

Další ze série turistických rozhleden, již třetí nesoucí rukopis architekta Stanislava Mikovčáka z Čadce, byla veřejnosti předána v říjnu 2011. Najdeme ji na Marťákově kopci v Zákopčí, místní části Petránky. Podobně jako jeho předchozí dva projekty, Mikovčákova rozhledna na Kamenitém a rozhledna na Bobovci, je tělo rozhledny z kamene a nástavba je dřevěná.

Stavba s atikami a okénky i zde připomíná středověkou strážní věž. Rozhledna je vysoká 14 metrů a na prostorný ochoz ve výšce 11 m vystoupáme po 45 schodech. Rozhled je v tomto případě ideální - kruhový, a proto výběr místa pro rozhlednu se povedl. Za dobré viditelnosti lze spatřit Kysucké a Oravské Beskydy, Kysuckou vrchovinu, Oravskou Maguru, Západní Tatry, Malou Fatru, Javorníky, Turzovskou vrchovinu a Moravskoslezské Beskydy.

Nejsnazší přístup k rozhledně je ze Zákopčí, části u Rulcov (585 m n.m.), kam lze dojet autobusovou linkou z Čadce. Na výstup potřebujeme asi 45 minut, cesta je proznačena modře. Jinou možností je výstup z části U Holých (570 m n.m.), který je o něco delší a trvá asi 1,5 hod. Provází nás žlutá značka přes osadu Blažková, později přejdeme na trasu značenou červeně.

GPS: 49°22'34.7"N, 18°43'56.0"E

Spolok rodákov Jozefa Kronera si pri svojom vzniku dal jeden z dvoch hlavných cieľov obnoviť rodný dom Jozefa Kronera a sprístupniť ho verejnosti. Veľký slovenský herec Jozef Kroner sa narodil v malom strážnom domčeku. Ten však za posledné dve desaťročie chátral. S jeho rekonštrukciou sa po majetkovoprávnom vysporiadaní začalo v lete 2010 a domček bol dokončený v jeseni 2011. Zámerom, ktorý sa naplnil, bolo zrekonštruovať rodný dom Jozefa Kronera ako stavbu, ale v jeho vnútri vytvoriť aj pamätnú izbu venovanú hercovi a jeho rodine.

Sudopark je prvým miestom na Slovensku, kde sa môžete stretnúť s takou atrakciou akou kúpacie sudy nepochybne sú.

Sudopark je jedinečný areál v Chránenej krajinnej oblasti Kysuce, ktorý tvoria obnovené drevenice v pôvodnej osade Klokočov. Je určený pre víkendovú turistiku, krátkodobé pobyty aj dlhodobé pobyty, veľmi vhodný je pre rodiny s deťmi aj firemné a spoločenské akcie alebo firemné školenia.

Celoročné kúpanie v drevom vykurovaných sudoch, sauna, bufet, kone, štýlové ubytovanie v dreveničkách, nádherná príroda, pokoj a čisté prostredie a množstvo ďalších zaujímavostí, ktoré región Kysuce ponúka sú zárukou úžasného zážitku.

Klokočské skály vytvářejí skalní město při hraně kuesty z kvádrových křemenných pískovců svrchního turonu až coniaku, ukloněných k jihozápadu. Nejvyšší bod (458 m n.m.) leží na strukturně denudačním hřbítku na jihovýchodě. Mírný strukturní svah kuesty ve střední a severozápadní části rozčleňují četné sufozní závrty, na příkrém svahu vznikly věže, sloupy a skalní stěny s tvary gravitačního odsedání a s mocnými úpatními haldami. Místy vznikly skalní výklenky, pseudokrasové jeskyně a skalní hřiby. Skály jsou převážně zalesněné borovicí, místy s břízou. Na jihovýchodě je zřícenina skalního hradu Rotštejn. Jsou zde horolezecké objekty. Z linie skalních teras orientované ve směru SZ–JV jsou daleké výhledy na severní pohoří přes Rovenskou brázdu.

V regióne Kysúc na slovensko-českom pohraničí máte možnosť obdivovať nevšedný výtvor prírody - kamenné gule.

Nachádzajú sa v bezprostrednej hranice s Českou republikou, v katastri mesta Čadca, v časti Milošová - Megoňky. Prírodný útvar je svetovou geologickou raritou. Obrovské kamenné gule sa vylupujú z okolitého kamenného podložia. Majú vajcovitý až dokonalý guľovitý tvar a ich priemer sa pohybuje až do 2,6 m. Nálezisko bolo odkryté v lome, v ktorom sa ťažil kameň na stavebné účely. Nálezisko je súčasťou rozsiahlejšieho komplexu, ktorý sa tiahne v dĺžke cca 15 km a v šírke od 250 do 500 m pod hrebeňom Moravskosliezskych Beskýd. Geológovia nemajú na vznik gúľ jednoznačnú odpoveď. Ku lomu sa dá dostať autom, autobusom, resp. autobusovou mestskou dopravou na linke Čadca-Milošová. Vzdialenosť je 300 m od konečnej autobusovej zastávky.

Národopisná expozícia v prírode Kysuckého múzea v Čadci, je lokalizovaná do doliny Chmúra v katastri obce Nová Bystrica, časť Vychylovka, ktorá je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Kysuce.

Ide o najväčšiu drevenú sochu na Slovensku. Celková kompozícia predstavuje sediacu Madonu, Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska. Celý návrh od akad. sochára Lovišku bol najskôr vytvorený v hlinenom modeli, ktorý bol architektom Ivanom Jarinom prepracovaný do výkresovej dokumentácie. Tvarovanie diela v šindľovej konštrukcii bolo možné vďaka 80 dreveným ramenám, ktoré tvoria kostru orloja.

Nová Bystrica sa nachádza na toku Bystrica, v priestore od sútoku potokov Harvelka a Riečnica, kde je priehradný profil až po koniec 3,6 km vzdutia po obce Harvelka a Riečnica. Vybudovaná bola v r. 1983 - 1989.

HLÚŽ – Historická lesná úvraťová železnica spolu s oravskou časťou železnice tvorí bývalú kysuckooravskú lesnú železnicu. Takmer 11 km dlhý úsek železnice je v súčasnosti národnou kultúrnou pamiatkou Slovenskej republiky. Veľmi cennou je časť úvraťového systému so stúpaním na krátkom úseku, pričom tento systém je jeden z dvoch jediných zachovaných v celej Európe. Ako súčasť železnice sa predstavuje aj niekoľko exponátov, ktoré možno v areáli skanzenu nájsť v blízkosti koľajiska.

V Terchovej na malom návrší nad obcou smerom do Vrátnej doliny postavili Terchovčania svojmu slávnemu rodákovi monumentálny pamätník. Socha Juraja Jánošíka je vyhotovená z ušľachtilého oceľového plechu v nadživotnej veľkosti a meria 7 a pol metra. Bola postavená v roku 1988 a jej autorom je akademický sochár Ján Kulich.

Kaštieľ Radoľa patrí medzi najstaršie kultúrne pamiatky na Kysuciach. Okolnosti stavby kaštieľa sú zatiaľ dosť nejasné. Poznatky z umelecko-historického výskumu kladú vznik jeho najstaršej časti do tretej štvrtiny 16. storočia.

Budatínský zámek se nachází na Slovensku v žilinské městské části Budatín na soutoku řek Váh a Kysuca. Je zachovalý a zpřístupněný pro veřejnost.

V júni roku 2008 k trom betónovým krížom, nezvykle dopĺňajúcich pamätník padlým na konci 2. svetovej vojny, pribudla na Stratenci (1 055 m) v Javorníkoch neveľká drevená turistická rozhľadňa. Jej vyhliadková plošina však presahuje okolité vrcholky stromov, čo postačuje na veľmi pekné výhľady na obidve stany moravsko-slovenského pomedzia.